Dobré ráno priatelia!
Pridávam sem zaujímavý článok o pretrénovaní a syndróme pretrénovania u športovcov, ktorý môže byť veľmi užitočný.
Pravidelná pohybová aktivita a systematický športový tréning predstavujú významné faktory podporujúce zdravie, fyzickú výkonnosť a psychickú pohodu človeka. Adaptácia organizmu na tréning však neprebieha počas samotného zaťaženia, ale predovšetkým počas následnej regenerácie. Ak je tréningová záťaž dlhodobo vyššia ako schopnosť organizmu zotaviť sa, môže dôjsť k postupnému hromadeniu únavy a poklesu výkonnosti. V závažnejších prípadoch môže tento stav vyústiť až do syndrómu pretrénovania (overtraining syndrome, OTS). Pretrénovanie pritom nemožno jednoducho definovať ako situáciu, keď športovec „príliš veľa cvičí“. Ide o komplexný stav, na ktorom sa podieľa nerovnováha medzi tréningovou a mimotréningovou záťažou a nedostatočnou regeneráciou. Významnú úlohu môžu zohrávať aj nedostatok energie a živín, psychický stres, nedostatočný spánok alebo opakované ochorenia.
Najdôležitejšou príčinou je dlhodobá nerovnováha medzi tréningovým stresom a regeneráciou. Nejde však iba o objem tréningu. Riziko môže zvyšovať aj vysoká intenzita, monotónnosť tréningového programu a nedostatok odpočinku. Výskum v oblasti silového tréningu poukazuje napríklad na súvis medzi častým vysokointenzívnym a monotónnym tréningom a stavmi nadmerného zaťaženia.
Medzi významné faktory patria:
- príliš vysoký tréningový objem alebo intenzita,
- nedostatočné dni odpočinku,
- chronický nedostatok spánku,
- nedostatočný energetický príjem,
- nedostatok sacharidov alebo bielkovín,
- psychický stres,
- časté súťaženie alebo vysoké súťažné nároky,
- opakované infekcie a ochorenia,
- nedostatočné plánovanie regenerácie.
Treba zdôrazniť, že celková záťaž športovca nezahŕňa iba tréning. Organizmus musí zvládať aj školu alebo zamestnanie, cestovanie, sociálne povinnosti a psychický stres. Preto môže byť rovnaký tréningový program pre jedného športovca zvládnuteľný a pre iného nadmerný.
Pretrénovanie sa môže prejavovať fyzickými, psychickými aj behaviorálnymi príznakmi. Najvýznamnejším prejavom je dlhodobý pokles športovej výkonnosti, ktorý nemožno vysvetliť iba bežnou únavou po náročnom tréningu.
Medzi možné prejavy patria:
- pretrvávajúca únava,
- pokles športovej výkonnosti,
- zhoršená regenerácia,
- poruchy spánku,
- zmeny nálady,
- podráždenosť,
- znížená motivácia k tréningu,
- zvýšený pocit psychického stresu,
- zhoršená koncentrácia,
- častejšie ochorenia,
- zmeny subjektívneho vnímania náročnosti tréningu.
Novšia systematická analýza u elitných športovcov zároveň poukazuje na súvis medzi NFOR/OTS a zmenami nálady, stresom, vyčerpaním a ďalšími ukazovateľmi psychického fungovania. Dôkazy týkajúce sa kognitívnych funkcií sú však zatiaľ obmedzené a heterogénne.
Základom prevencie je správne nastavenie pomeru medzi tréningom a regeneráciou. Tréningový plán by mal obsahovať postupné zvyšovanie záťaže, obdobia ľahšieho tréningu a dostatok času na zotavenie.
Významné sú najmä:
- pravidelný a dostatočný spánok,
- primeraný energetický príjem,
- dostatok sacharidov a bielkovín podľa typu a objemu tréningu,
- plánovanie regeneračných dní,
- periodizácia tréningového zaťaženia,
- sledovanie subjektívnej únavy,
- sledovanie výkonu,
- včasná reakcia na dlhodobý pokles výkonnosti,
- zohľadnenie psychického stresu mimo športu.
Systematické monitorovanie tréningovej záťaže a regenerácie môže pomôcť odhaliť negatívny vývoj ešte pred rozvojom závažnejších problémov.
Prevencia preto nespočíva v minimalizovaní tréningovej záťaže, ale v jej správnom dávkovaní a vyvážení s regeneráciou. Kľúčovými faktormi sú kvalitný spánok, primeraná výživa, plánovanie tréningu, monitorovanie výkonnosti a včasné rozpoznanie varovných signálov. Pri pretrvávajúcej únave alebo výraznom poklese výkonnosti je vhodné vyhľadať zdravotníckeho odborníka, pretože podobné príznaky môžu mať aj iné príčiny.
ŠPORTU ZDAR!!!
Použitá odborná literatúra
- Meeusen, R. et al. (2013). Prevention, diagnosis, and treatment of the overtraining syndrome: joint consensus statement of the European College of Sport Science and the American College of Sports Medicine. Medicine & Science in Sports & Exercise, 45(1), 186–205.
- Kellmann, M. et al. (2018). Recovery and Performance in Sport: Consensus Statement. International Journal of Sports Physiology and Performance.
- Bellinger, P. (2020). Functional Overreaching in Endurance Athletes: A Necessity or Cause for Concern? Sports Medicine, 50(6), 1059–1073.
- Weakley, J. et al. (2020). Overreaching and overtraining in strength sports and resistance training: A scoping review.
- Valdesalici, A. et al. (2026). Effects of non-functional overreaching and overtraining syndrome on psychological and cognitive functioning in elite athletes: A systematic review. Psychology of Sport and Exercise, 84, 103079.
- Buyse, L. et al. (2019). Improving the Diagnosis of Nonfunctional Overreaching and Overtraining Syndrome. Medicine & Science in Sports & Exercise, 51(12), 2524–2530.

Celá debata | RSS tejto debaty